Narodil sa v Spišskej Sobote v rodine stolára Fridricha Wallachyho. Jeho matka sa volala Karolína Žofia rodená Schwarczová. V roku 1868 nastúpil do 1. ročníka nižšieho gymnázia v Kežmarku a od r. 1873 študoval v Budapešti v Ústave pre učiteľov kreslenia. Za manželku si vzal Lauru Bäckerovú. Od r. 1877 pôsobil ako profesor kreslenia na gymnáziu vo Vrbase (Vojvodina, Srbsko) až do svojho odchodu do dôchodku v r. 1925, keď sa vrátil do Spišskej Soboty. Na výstave Vysoké Tatry a Spiš v Poprade v r. 1928 vystavoval akvarely a kresby.Takmer 80-ročný zomiera 31. decembra 1934. Je pochovaný na cintoríne v Spišskej Sobote, po roku 1992 bol jeho hrob odstránený. Na cintoríne sú pochovaní jeho rodičia, ktorých hroby sa zachovali a ktorých architektonické stvárnenie sám navrhol. Prvé zachované diela datované rokom 1873 nakreslil Wallachy ako 18-ročný. Z jeho prázdninových pobytov doma pochádza početný súbor kresieb z polovice 70. rokov 19. storočia. Zachycujú panoramatické pohľady na podtatranské mestá s Tatrami v pozadí, štúdie skál, stromov, vodných tokov s okolitou vegetáciou. Detailné spracovanie ústredného motívu, odľahčujú „vzdušné“ partie zachytené len skratkou alebo náznakom. Popri dokumentárnom zobrazením hôr či miest sa mu často podarilo zachytiť atmosférické javy či náladu krajiny. Významnú časť jeho tvorby tvorili portréty popradských mešťanov. Vyčerpávajúca pedagogická prax bola zrejme príčinou stagnácie umeleckého dozrievania, navyše rokmi začalo ubúdať jeho dielam „sviežosť“. Častejšie používa akvarel s dokumentárnym zámerom zachycuje mestské veduty, ktoré sú dnes cenným pamiatkarským podkladom. Niekoľko jeho prác vlastní Podtatranské múzeum v Poprade, veľká časť Wallachyho diel je dnes súčasťou zbierok Galérie J. Jakobyho v Košiciach. Zbierku jeho prác vlastní jeden popradský podnikateľ.
Wallachy Eugen
v Rôzne